Vianočné pohľadnice

Vianočné pohľadnice

História vianočných pohľadníc

8,5 x 14,5 centimetra je veľkosť prvej vianočnej a novoročnej pohľadnice z roku 1843, na ktorej bola šťastná rodina sediaca za štedrovečerným stolom s textom: „Veselé Vianoce a šťastný Nový rok“. Nápad uľahčiť si posielanie pozdravov pre známych mal anglický obchodník a majiteľ litografickej spoločnosti Henry Cole, ktorý požiadal svojho priateľa maliara a ilustrátora Johna Callcotta Horsleyho, o namaľovanie pohľadnice. Bolo vytlačených tisíc kópií, jeden kus sa predával za šiling, čo predstavovalo na vtedajšie pomery vysokú cenu, ale vianočné a novoročné pohľadnice získavali rýchlo na popularite a širokým vrstvám obyvateľstva boli dostupné už v roku 1850.

Ľudia písali vianočné pozdravy už dávno predtým ako vznikla táto prvá pohľadnica, v Egypte na papyrus, v Číne pripomínal pozdrav na červenom podklade oslavu Nového roka. Ručne vyrábané pozdravy v 15. storočí sa používali nielen na Vianoce, ale aj pri oslave Sv. Valentína.

Zasielanie vianočných pohľadníc

Digitalizácia a dostupné technológie spôsobili, že sa tradícia posielania pozdravov prostredníctvom pošty stala zriedkavejšou, ale vďaka svojmu čaru nezanikla. Napriek tomu, že v istej miere vianočné pozdravy nahradili virtuálne pohľadnice či vianočné a novoročné správy, zasielané prostredníctvom SMS, e-mailov a sociálnych sietí, bolo v roku 2019 zaslaných 1,5 milióna vianočných a novoročných pohľadníc.

Vianočná pošta

Väčšina detí pozná takzvanú Vianočnú poštu, vďaka ktorej môžu poslať svoj list so želaniami alebo kresby Ježiškovi na adresu „Ježiško 999 99“. Ide o projekt Slovenskej pošty už od roku 1999. Oficiálnym sídlom je pošta v Rajeckej Lesnej, kde si deti okrem krásneho zážitku môžu domov odniesť aj otlačok niektorej z pripravených príležitostných pečiatok s vianočnými motívmi. Na zaslané listy alebo pohľadnice dostávajú deti odpovede v slovenskom, v anglickom jazyku, dokonca aj v Braillovom písme a malý darček.

Typy vianočných pohľadníc

Spomedzi typov vianočných pohľadníc si môže vybrať každý podľa svojho vkusu. Pohľadnice hýria tradičnými farbami spájajúcimi sa s Vianocami ako červená, zelená a zlatá, môžu mať podobu rodinného či iného portrétu, obrázkov zasnežených scenérií, vianočných stromčekov, vtipných obrázkov alebo zobrazujú abstraktné, alebo súčasné umenie.

Ak by niekto chcel originálnu vianočnú pohľadnicu, ale nestíha ju vlastnoručne vyrobiť, na trhu sú k dispozícii rozmanité formy kreatívnych pozdravov, na výber je mnoho druhov papiera s jedinečnou štruktúrou, farbou a hrúbkou, veľkosti a tvary, forma tlače, vystupujúce reliéfy, vyzerané tvary, skladačky, nalepené ozdoby, svietiace pozdravy, ba aj také, ktoré voňajú či  hrajú známe vianočné melódie. Vianočný pozdrav Vás môže prekvapiť spracovaný vo forme magnetky alebo sladkej čokolády, fantázia nemá hraníc.

Zaujímavosť – Viktoriánske vianočné pohľadnice

„Nech sú vaše Vianoce radostné,“ znie jeden z nápisov na vianočnej pohľadnici z konca 19. storočia spolu s ilustráciou mŕtveho červienka. Na ďalšej karte je postarší pár, ktorý sa maniakálne smeje, ako sa vykláňajú z okna v druhom poschodí a púšťajú vodu na skupinu koledníkov nižšie. „Želám vám veselé Vianoce,“ uvádza sa pod obrázkom.

Morálka a prísny kódex spoločenského správania stelesňovali časové obdobie vlády kráľovnej Viktórie (1837-1901), ale viktoriáni mali stále svoj podiel na diskutabilných praktikách. Nemysleli na nič iné, len na pózovanie s mŕtvolami alebo lúpili hroby a nehanebne predávali telá. Ich zvyky počas sviatkov sa vyvíjali s rovnakou zvedavosťou. Klauni, hmyz a dokonca aj samotný diabol mali miesto v ranných sviatočných fanfároch.

„V 19. storočí nebola ikonografia Vianoc tak vyvinutá, ako je tomu teraz,“ hovorí Penne Restad, lektor americkej histórie na University of Texas v Austine a autor Vianoc v Amerike.

Vianoce naberali na obrátkach až v polovici 19. storočia. V roku 1843, v tom istom roku, keď anglický autor Charles Dickens vytvoril Vianočnú koledu, uviedol významný anglický pedagóg a člen spoločnosti Sir Henry Cole do prevádzky prvú vianočnú pohľadnicu. Aj napriek pôsobivému nákladu 1 000 kariet (z ktorých dnes existuje 21) zostala plnohodnotná výroba iba vedľajším krokom k úspešnejšiemu obchodu s hracími kartami, poznámkovými papiermi a obálkami, vysvetľuje Samantha Bradbeer. , archivár a historik pre Hallmark Cards, Inc. Výmena pozdravov z dovolenky, ako v Anglicku, tak v USA, trvala niekoľko desaťročí.

„Niekoľko faktorov zapracovalo na tom, aby sa dosiahlo rožšírenie pohľadníc ako populárnej komodity,“ hovorí Bradbeer vrátane vyššej gramotnosti a nového levelu konzumu, ktorý vyplynul zo zvýšenej životnej úrovne. Poštová reforma a pokrok v technológiách tlače boli však dvoma hlavnými faktormi, ktoré vianočné pohľadnice skutočne vtlačili do hlavného prúdu.

Zákon o pošte z roku 1839 pomohol regulovať britské poštovné a demokratizovať doručovanie pošty. O rok neskôr, s prijatím zákona o Uniform Penny Post, mohol ktokoľvek v Anglicku poslať niečo poštou len za jeden cent. Potom, v októbri 1870, tesne pred prázdninami, britská vláda predstavila polpenziu, vďaka ktorej bola poštová služba dostupná pre takmer všetky úrovne spoločnosti. V Amerike čoskoro nasledovali štandardizované ceny a dodanie.

Prvá veľkonákladná tlač vianočných pohľadníc sa uskutočnila v šesťdesiatych rokoch 19. storočia. V roku 1870, keď bolo možné tlačiť už za niekoľko drobných na tucet, stovky európskych výrobcov kariet vyrábali karty na predaj doma a americkej verejnosti. Nemecký imigrant Louis Prang sa zaslúžil o popularizáciu vianočnej pohľadnice v USA prostredníctvom svojho podnikania v oblasti Bostonskej litografie.

Ako popularita vianočných pohľadníc rástla, Viktoriáni požadovali ďalšie novinky. „V roku 1885 boli obľúbené jedinečné a dokonca bizarné karty s hodvábnymi okrajmi, trblietavými prílohami a mechanickými pohybmi, ale bežnejšie motívy vianočných pohľadníc sa týkali flóry a fauny, sezónnych vinet a krajiniek,“ hovorí Bradbeer.

Medzi bizarnými dizajnmi bola veľká časť skladajúca sa z tmavých a výstredných vzorov. Na jednom dizajne pohľadnice je zobrazená armáda čiernych mravcov, ktorí útočia na armádu červených mravcov s nápisom „Chválime túto sezónu“, vytlačená na malej vlajke. Mrzuté a skľúčené deti, náhodné homáre a vianočný puding s ľudskými prvkami sa často objavovali na vianočných pohľadniciach vytlačených koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia.

Prečo si však Viktoriáni vymieňali také výstredné pohľadnice a čo znamenajú?

„Myslím si, že je dôležité pochopiť, že ‚slávnostné‘ pohľadnice, ako ich poznáme teraz, sú do značnej miery fenoménom 20. storočia,“ hovorí Katie Brownová, asistentka kurátorky sociálnych dejín v York Castle Museum. Podľa Browna, aj keď je časť histórie stratená, návrhy boli navrhnuté tak, aby slúžili ako konverzačné kusy, rovnako ako boli vyrobené na oslavu sezóny. Mnoho viktoriánskych vianočných pohľadníc sa stalo salónnym umením alebo ich ľudia pridali do svojich zbierok zošitov.

Blahoželania sú vo všeobecnosti sociálne, ekonomicky a politicky prepojené s kultúrou, obdobím a miestom ich pôvodu a použitia. „Pocity a vzory, ktoré sa dnes môžu zdať neobvyklé, boli často považované za znaky šťastia, zatiaľ čo iní si robili srandu z povier,“ hovorí Bradbeer.

Zdroj: https://www.history.com/news/victorian-christmas-cards